Obec Nitrianske Sučany leží v Strážovskej kotline v nadmorskej výške 250 – 952 m. Chotár obce je zalesnený dubovo-hrabovými lesmi s bučinami. Geomorfologicky patrí do Strážovských vrchov, do podcelku Nitrické vrchy.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z nezachovanej kráľovskej listiny z roku 1249, v ktorej prechádza obec z majetku nitrianskeho hradu do vlastníctva zoborského kláštora a jej meno je uvedené ako Zucsan. V roku 1270 boli Sučany (Zuchan) aj s Račicami a Dvorníkmi dané výmenou za majetky v Turci zoborskému kláštoru. V roku 1271 sa objavuje v listine pri ohraničovaní majetku názov obce v rôznych podobách: Zuchcham, Zuchchen, Zucham, Suchan. Začiatkom devätnásteho storočia sa spomína názov Sučany, začiatkom dvadsiateho storočia Nitrianske Sučany, maďarsky Nyitraszuscány, Nyitra Szucsán, Nagyszucsán.
Význam názvu obce je dvojaký: sloveso súkať je praslovanské, o čom svedčí jeho výskyt vo všetkých slovanských jazykoch. Slovo sukati (sučiti) malo význam skrúcať, spletať, zväzovať, spájať. Od tohto slova sú odvodené mená Súča a Sučany. Sučany v Turci ležia pri Váhu, kedysi tu bola pevnosť, neskôr hrad. Prvotne teda názov znamenal ohradenie, oplotenie. Slovo Sučany môže pochádzať z osobného mena Sudek alebo Sudko, názov potom znamená: „dedina Sudkových ľudí“. No aj toto meno pravdepodobne pochádza zo spomenutého slovesa, čiže táto motivácia by bola až na druhom mieste. Slovo Nitrianske sa viaže k rieke Nitrica, ktorá preteká katastrom obce a vlieva sa do rieky Nitra. Zároveň má však rozlišovaciu funkciu, aby sa odlíšila obec v Turci a na Hornej Nitre.
Zaujímavosťou je zhodnosť názvu tejto obce a obce Sučany v okrese Martin. Táto zhoda nie je náhodná, jedna obec je pomenovaná podľa druhej, zrejme kvôli určeniu príslušnosti k panovníkovi na Vyšehrade, ktorému patril Turiec aj Horná Nitra. Takýchto zhôd bolo v spomenutých krajoch devätnásť, niektoré obce však už zanikli.
Podľa historických údajov boli obyvatelia Nitrianskych Sučian rímski katolíci. Najskôr si postavili malú drevenú modlitebnú kaplnku, ktorá zhorela a v roku 1737 postavili barokový kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi, ktorý bol viackrát renovovaný. Za kostolom je miestny cintorín, na ktorom je pochovaný aj významný slovenský botanik a liečiteľ, rímsko-katolícky kňaz František Madva, ktorý posledné dva roky prežil v Nitrianskych Sučanoch. V obci sa nachádzajú tri kaplnky z 18. a 19. storočia a trojičný stĺp z 18. storočia.
V chotári obce sa ťažil mramor, z ktorého je vytesaná krstiteľnica v sučianskom kostole, stĺpy piaristického kostola v Prievidzi a cisársky palác vo Viedni.
Táto obec bola známa obchodom s konope či šafranom. Tradícia kupectva tu bola veľmi silná, ľudia chodili s tovarom aj do vzdialených miest. Nasvedčuje tomu aj obecný erb, na ktorom sú vyobrazené váhy ako dôležitý nástroj predavača. Obyvatelia sa venovali aj sedliactvu, mali vlastné lúky a role, čo tiež dokladá erb s lemešom a čerieslom. Temer každá rodina bola sedliacka, vlastnili dom, pastviny, polia a hospodárske zvieratá. Okrem toho tu bol mlyn, pivovar a vyrábalo sa víno. Obec bola jedna z najväčších v doline, zrejme aj vďaka výhodnému umiestneniu medzi kopcami, ktoré ju chránili pred nepriaznivými prírodnými, ale aj spoločenskými udalosťami. Navyše nebola zaťažená robotovaním na panskom, pretože svoje povinnosti hradili v peniazoch. Mali teda čas venovať sa remeslám, obchodu, furmanstvu.
Kultúrny dom bol postavený v roku 1940, bol však trikrát prestavaný. V roku 1946 bola obec elektrifikovaná. V roku 1972 bola postavená nová základná škola, ktorá je v súčasnosti spojená s materskou školou, v roku 1958 – 1960 vybudovali obecný vodovod a v roku 1992 sa začala plynofikácia obce. Obec ma bohaté kultúrne tradície v oblasti divadla, folklóru a zborového spevu.
Rok 1715
Uhorský snem prijal v roku 1715 zákon o zavedení stáleho vojska v Uhorsku a vyberaní každoročnej vojenskej dane (contributionale). V súvislosti s tým boli v roku 1715 a 1720 vyhotovené celokrajinské súpisy daň platiaceho obyvateľstva. V nich boli štátom prvýkrát zaznamenané mená daňovníkov (hláv jednotlivých hospodárstiev) a ich majetkové pomery. Daň bola v Uhorsku viazaná na osobu daňovníka, nie na pozemky..
Zoznam obyvateľov Sučian, ktorí mali povinnosť platiť daň. Ide o súpis daňovníkov - cenzus (nie sčítanie obyvateľstva, preto tu nie sú ženy a deti, ale hlavní gazdovia).
