POKLAD OBCHODNÍKA SO ŠAFRÁNOM?
V jarnom období v roku 1973, začali v záhrade za domom pani Z. Jazvinskej (Nitrianske Sučany č. domu 72 ) stavebné práce na garáži. Pri práci s vybagrovanou zeminou sa našla takmer kompaktná zmes mincí.
Mince boli pravdepodobne uložené v hlinenej nádobe, ktorá sa však nezachovala. Boli znečistené, skorodované a pozliepané, aj preto nálezcov neoslovili a dali ich na hranie deťom. Ešte v máji v roku 1973 sa nález dostal do múzea v Bojniciach, ktoré v tej dobe plnilo funkciu okresného múzea. Dnes sa mince nachádzajú v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Nález tvorí 678 kusov medených mincí, pôvodne ich však bolo určite o niečo viac. Sú to núdzové banícke platidlá razené v dnešných mestách Banská Štiavnica, Smolník a Košice. Najstaršia razba pochádza z r. 1686 a najmladšia z r. 1703. Najpočetnejšie sú zastúpené medené poltury. V priemere majú 24 – 25 mm. Mince, pôvodne slúžili baníkom, aby si za ne nakúpili v baníckych skladoch potraviny a iné potrebné veci. Neskôr, v čase hospodárskeho úpadku, sa stali riadnym platidlom. Všetky pochádzajú z čias vlády habsburského panovníka Leopolda I. (1657-1705). Na minciach sa preto vyskytuje aj písmeno L ako monogram tohto panovníka, ďalej sa vyskytuje nápis M a C: Moneta Cassoviensis, teda košická minca, C a S: Civitas Schemnicium, teda mesto Banská Štiavnica. Depot bol aj odborne publikovaný: Kováč, J.: Nález núdzových baníckych platidiel v Nitrianskych Sučanoch, okres Prievidza. Slovenská numizmatika IV, 1977, s. 240 – 245.
Kto mohol mince ukryť a prečo?
Keď sa o niečom povie, že ho je ako šafránu, tak je to kvôli vzácnosti tejto koreniny. Šafrán je považovaný za najdrahšie korenie na svete, pretože sa zbiera len blizna z rastliny a to 3ks z jedného kvetu. Konkrétne sa jedná o Šafrán siaty (crocus sativus), nazývaný aj pravý šafrán, pôvodom z orientu, možno až z Kašmíru. V dnešnej dobe je cena šafránu ako koreniny za 1kg až 8000 – 11 000€, získa sa asi zo 100 000 kvetov. V regióne horného Ponitria pomerne vzácne voľne rastie aj Šafrán karpatský (Crocus heuffelianus), ale to nie je rastlina, z ktorej by sa produkovalo korenie. Šafrán siaty sa vzdialene podobá na Jesienku obyčajnú, ktorá hojne rastie aj v katastri našej obce a rovnako nie je komoditou, z ktorej by sa získavalo korenie.
Musel to byť pomerne zámožný človek, ktorý vlastnil taký obnos peňazí. Je možné teda preto predpokladať, že to bol obchodník so šafránom, ktorý obchodoval s banskými mestami. Pestovanie šafránu sa konštatuje v urbári z roku 1694 a to v celej Vestenickej doline. O šafraníctve v našej obci je zmienka aj v daňovom súpise z roku 1753.
Posledná razba pochádza z roku 1705, čo je obdobie protihabsburského stavovského povstania vedeného uhorským šľachticom Františkom II. Rákocim. Povstanie prebiehalo v rokoch 1701 – 1711 a väčšina bojov medzi cisárskymi (habsburskými) a povstaleckými vojskami prebiehalo na území dnešného Slovenska. Kuruci, ako sa nazývali povstalci, obsadili stredoslovenské banské mestá v roku 1703. Neskôr, v júli 1704 aj Bojnický zámok, kedže jeho majiteľ Mikuláš Pálfi bol na strane Habsburgovcov.
Nepokojné časy teda neobišli ani náš región a Sučanci určite citlivo vnímali tieto udalosti. Je možne predpoklaď, že šafránici zo Sučian dodávali svoj tovar panstvu na Bojnickom zámku ako aj zámožnejším obyvateľom stredoslovenských banských miest. Povstanie obchodné vzťahy narušilo. Obyvatelia Sučian sa obávali o svoj majetok o čom svedčí aj fakt, že niekto neznámy sa rozhodol deponovať nemalý obnos mincí, aby sa objavil až po viac ako štvrť tisícročí.
Aktuálne je nález mincí uložený v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi a patrí k významným numizmatickým depotom minimálne v rámci Slovenska.
Pripravil: Martin Jorda
