2020

Výročná správa IÚZ za rok 2014

Podrobnosti: Uverejnené: utorok, 04. august 2015, 08:04

Rimska Minca

Podrobnosti: Uverejnené: streda, 15. júl 2015, 07:54

Ojedinelý nález rímskej mince cisára Marca Aurélia

minca

Počas výkopových prác v záhrade, dňa 18. 05. 1960, v hĺbke asi 60 cm, našiel pán A. Ševce, číslo domu 268, výnimočný nález. Jednalo sa o kostrové pozostatky, pri ktorých bola rímska bronzová minca a pravdepodobne 5 – 6 menších rímskych mincí. Menšie mince a pravdepodobne ľudské pozostatky sa nezachovali.

Nie je možné odborne potvrdiť, či kostenné pozostatky a mince pochádzali z jedného hrobu a teda z rovnakého časového horizontu. Môže za to fakt, že archeológovia, nie z vlastnej viny, prišli k nálezu neskoro.

Väčšia zachovaná bronzová rímska minca, pochádza z roku 166 z čias vlády cisára Marka Aurélia, roky vlády 161 – 180. Je to ten cisár, ktorý je známy aj z veľkofilmu Gladiátor. Nález mince zaujal predovšetkým vedeckú pospolitosť, spracovával ju numizmatik profesor Hlinka, zmienil sa o nej bratislavský Večerník (1961, VI, č. 71, s. 4), univerzitný profesor Vojtech Ondrouch (Ondrouch, V.: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964, s.104 – 105). Momentálne je minca uložená v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave (Minarovičová, E.: Rímske mince v zbierke SNM I. Bratislava 1990, s. 83).

Na prednej strane mince je zobrazená hlava cisára Marca Aurélia s vavrínom, na zadnej strane je pravdepodobne rímska bohyňa rozvahy Providentia. Nápis na obidvoch stranách vypisuje celé meno cisára aj s titulmi: M. AVREL. ANTONINVS AVG. ARMENIACVS P. M. TR. POT. XX. IMP. III. COS. III. S. C., cely nápis bez skráteného zápisu: Marcus Aurelius Antoninus Augustus Armeniacus (Markus Aurélius Vznešený Arménsky – po víťaztve v dnešnom Arménsku nad Partmi), pontifex maximus (najvyšší kňaz), tribunitia potestate XX. (tribún ľudu, po 20-ty krát), imperator III. (imperátor, po 3-ti krát), consul III. (konzul, po 3-ti krát), senatus consulto (z rozhodnutia senátu). Práve tieto nápisy umožnili datovanie razby mince do r. 166 nášho letopočtu. Pokial by minca skutočne pochádzala z hrobového celku, tak by ho datovala do r. 166 a neskôr – nie je možné povedať, ako dlho bola v obehu.

Kto mohol byť posledným vlastníkom opisovanej rímskej mince? V r. 166 - 180 rímsky cisár Markus Aurélius viedol vojnu s germánskymi kmeňmi (Markomanmi, Kvádmi). Boje sú označované ako markomanské vojny a odohrávali sa aj na území dnešného Slovenska. Počas tejto vojny vznikol aj rímsky nápis na hradnej trenčianskej skale v r. 179. Opisuje udalosť, podľa ktorej 855 rímskych vojakov, príslušníkov II. pomocnej légie z Aquinca (dnešná Budapešť), prezimovalo na nepriateľskom germánskom území na prelome r. 178 – 179. Trenčín a Nitrianske Sučany nie sú veľmi vzdialené lokality, nie je však možné doložiť prítomnosť rímskych vojakov na území dnešnej našej obce. Mince v 2. storočí boli hodnotné najmä pre obsah drahých kovov, preto kolovali dlho v obehu. Opisovaná minca je z bronzu, ale aj bronzové mince boli cenené u germánskych kmeňov. Vlastníkom mince mohol byť aj príslušník germánskeho kmeňa Kvádov. Tento kmeň obýval územie dnešného Slovenska v čase markomanských vojen. V r. 173 rímske vojsko pod vedením samotného cisára Marka Aurélia vyrazilo pravdepodobne z Brigetia (dnešný Komárom), prekročilo Dunaj a popri menších riekach postupovalo na územie Kvádov. Počas ťažkých bojov sa rímski legionári dostali do kvádskeho obkľúčenia a boli by údajne umreli od smädu, keby ich nebol zachránil privolaný „zázračný dážď“. Ešte počas existencie starovekej rímskej ríše vznikli rozdielné správy o tom, kto „zázračný dážď“ privolal, či egypský mág alebo kresťania v rímskom vojsku. Markus Aurélius napísal filozofické dielo „Hovory k sebe samému“, na základe ktorého je táto udalosť lokalizovaná do Pohronia. Tento príbeh teda nepotvrdzuje prítomnosť rímskych vojakov v oblasti horného Ponitria.

Či bol posledným majiteľom mince rímsky občan alebo príslušnik germánskeho kmeňa, prípadne niekto iný, nie je to možné potvrdiť, či vyvrátiť. S určitosťou sa však dá jej nález označiť ako ojedinelý po prvé, v zmysle výnimočný pre náš región a ojedinelý po druhé, v zmysle archeologických nálezových okolnosti, keď sa nájde len jediný artefakt. Druhý prípad je smutnejší o to viac, keď viaceré zdroje hovoria o tom, že minca pôvodne nebola jediným predmetom z nálezu.

Pripravil: Martin Jorda

POKLAD OBCHODNÍKA SO ŠAFRÁNOM

Podrobnosti: Uverejnené: streda, 15. júl 2015, 07:54

POKLAD OBCHODNÍKA SO ŠAFRÁNOM?

Displaying poltura2.jpg

V jarnom období v roku 1973, začali v záhrade za domom pani Z. Jazvinskej (Nitrianske Sučany č. domu 72 ) stavebné práce na garáži. Pri práci s vybagrovanou zeminou sa našla takmer kompaktná zmes mincí.

Mince boli pravdepodobne uložené v hlinenej nádobe, ktorá sa však nezachovala. Boli znečistené, skorodované a pozliepané, aj preto nálezcov neoslovili a dali ich na hranie deťom. Ešte v máji v roku 1973 sa nález dostal do múzea v Bojniciach, ktoré v tej dobe plnilo funkciu okresného múzea. Dnes sa mince nachádzajú v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.

Nález tvorí 678 kusov medených mincí, pôvodne ich však bolo určite o niečo viac. Sú to núdzové banícke platidlá razené v dnešných mestách Banská Štiavnica, Smolník a Košice. Najstaršia razba pochádza z r. 1686 a najmladšia z r. 1703. Najpočetnejšie sú zastúpené medené poltury. V priemere majú 24 – 25 mm. Mince, pôvodne slúžili baníkom, aby si za ne nakúpili v baníckych skladoch potraviny a iné potrebné veci. Neskôr, v čase hospodárskeho úpadku, sa stali riadnym platidlom. Všetky pochádzajú z čias vlády habsburského panovníka Leopolda I. (1657-1705). Na minciach sa preto vyskytuje aj písmeno L ako monogram tohto panovníka, ďalej sa vyskytuje nápis M a C: Moneta Cassoviensis, teda košická minca, C a S: Civitas Schemnicium, teda mesto Banská Štiavnica. Depot bol aj odborne publikovaný: Kováč, J.: Nález núdzových baníckych platidiel v Nitrianskych Sučanoch, okres Prievidza. Slovenská numizmatika IV, 1977, s. 240 – 245.

Displaying safran.jpg

Kto mohol mince ukryť a prečo?

Keď sa o niečom povie, že ho je ako šafránu, tak je to kvôli vzácnosti tejto koreniny. Šafrán je považovaný za najdrahšie korenie na svete, pretože sa zbiera len blizna z rastliny a to 3ks z jedného kvetu. Konkrétne sa jedná o Šafrán siaty (crocus sativus), nazývaný aj pravý šafrán, pôvodom z orientu, možno až z Kašmíru. V dnešnej dobe je cena šafránu ako koreniny za 1kg až 8000 – 11 000€, získa sa asi zo 100 000 kvetov. V regióne horného Ponitria pomerne vzácne voľne rastie aj Šafrán karpatský (Crocus heuffelianus), ale to nie je rastlina, z ktorej by sa produkovalo korenie. Šafrán siaty sa vzdialene podobá na Jesienku obyčajnú, ktorá hojne rastie aj v katastri našej obce a rovnako nie je komoditou, z ktorej by sa získavalo korenie.

Musel to byť pomerne zámožný človek, ktorý vlastnil taký obnos peňazí. Je možné teda preto predpokladať, že to bol obchodník so šafránom, ktorý obchodoval s banskými mestami. Pestovanie šafránu sa konštatuje v urbári z roku 1694 a to v celej Vestenickej doline. O šafraníctve v našej obci je zmienka aj v daňovom súpise z roku 1753.

Posledná razba pochádza z roku 1705, čo je obdobie protihabsburského stavovského povstania vedeného uhorským šľachticom Františkom II. Rákocim. Povstanie prebiehalo v rokoch 1701 – 1711 a väčšina bojov medzi cisárskymi (habsburskými) a povstaleckými vojskami prebiehalo na území dnešného Slovenska. Kuruci, ako sa nazývali povstalci, obsadili stredoslovenské banské mestá v roku 1703. Neskôr, v júli 1704 aj Bojnický zámok, kedže jeho majiteľ Mikuláš Pálfi bol na strane Habsburgovcov.

Nepokojné časy teda neobišli ani náš región a Sučanci určite citlivo vnímali tieto udalosti. Je možne predpoklaď, že šafránici zo Sučian dodávali svoj tovar panstvu na Bojnickom zámku ako aj zámožnejším obyvateľom stredoslovenských banských miest. Povstanie obchodné vzťahy narušilo. Obyvatelia Sučian sa obávali o svoj majetok o čom svedčí aj fakt, že niekto neznámy sa rozhodol deponovať nemalý obnos mincí, aby sa objavil až po viac ako štvrť tisícročí.

Aktuálne je nález mincí uložený v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi a patrí k významným numizmatickým depotom minimálne v rámci Slovenska.

Pripravil: Martin Jorda